DeletedUser34
Guest
Žabka v boji Elvenaru
Sedí žabka sedí v kríčku,
prichystaná k obedu,
V jednej ruke ostrí nožík,
a v tej druhej cikádu,
Keď tu zrazu modrá noha,
zjavila sa z ničoho,
Atak naša mala žabka,
pichla nožom do toho,
Robiť To však nemala,
vyskočila s kríku von ,
nožíček si zlámala,
a schytala kladivom,
modré stvory elfej ríše,
z dvoma mečmi nachystané,
a na druhej strane lúky,
stoja dva psi rozštekané,
žabka v dese v očiach strach,
skočí rýchlo do kríka,
cikádu má mŕtvu v hrsti,
chýba jej len paprika,
ponad krík sa preplachtila,
mocná bytosť a s ňou chmáry,
tá bytosť ma v ruke žezlo,
a strieľa s nej desné čary,
žabka beží na kraj lúky,
zbadá v diaľke veľké stromy,
keď tu zrazu na bojisku,
zhliadne tlupu golemov,
Golem je už nažhavený,
čaká na ten praví čas,
Vezme kameň a už letí,
trafil do psa zas a zas,
Lesný duch je pevný strom,
ktorí kráča pomaly,
jeho sila ako hrom,
veľkú ranu zasadí,
A tak žabka doskákala,
do bezpečia za kameň,
Strachom v očiach pozerala,
ako všetko dopadne,
Keď tu zrazu s kraja lesa,
Výstrel s dela kométa,
Veľká rana riadne tresla,
lukostrelcov rozmetá,
Zelené to príšery ,
vzali do rúk sekery,
Rozbehli sa proti stromu,
že olúpu z neho kôru,
Ale to sa prerátali,
lebo stromček silný je,
Konárom im jednu šľahol,
a ležali v záhone,
Čo sa to tu zrazu sunie ,
malým krokom pomaly,
To sa rytier chystá k boju,
že pár stromov upraví,
Ale to už žabka milá,
radšej ušla do hory,
Aby ona v klude v tichu,
prečkala tie potvory,
A kto vyhral veľkú bytku,
to je žabke malej jedno,
Ona si tam pri korýtku,
vychutnala zdravé jedlo.
Sedí žabka sedí v kríčku,
prichystaná k obedu,
V jednej ruke ostrí nožík,
a v tej druhej cikádu,
Keď tu zrazu modrá noha,
zjavila sa z ničoho,
Atak naša mala žabka,
pichla nožom do toho,
Robiť To však nemala,
vyskočila s kríku von ,
nožíček si zlámala,
a schytala kladivom,
modré stvory elfej ríše,
z dvoma mečmi nachystané,
a na druhej strane lúky,
stoja dva psi rozštekané,
žabka v dese v očiach strach,
skočí rýchlo do kríka,
cikádu má mŕtvu v hrsti,
chýba jej len paprika,
ponad krík sa preplachtila,
mocná bytosť a s ňou chmáry,
tá bytosť ma v ruke žezlo,
a strieľa s nej desné čary,
žabka beží na kraj lúky,
zbadá v diaľke veľké stromy,
keď tu zrazu na bojisku,
zhliadne tlupu golemov,
Golem je už nažhavený,
čaká na ten praví čas,
Vezme kameň a už letí,
trafil do psa zas a zas,
Lesný duch je pevný strom,
ktorí kráča pomaly,
jeho sila ako hrom,
veľkú ranu zasadí,
A tak žabka doskákala,
do bezpečia za kameň,
Strachom v očiach pozerala,
ako všetko dopadne,
Keď tu zrazu s kraja lesa,
Výstrel s dela kométa,
Veľká rana riadne tresla,
lukostrelcov rozmetá,
Zelené to príšery ,
vzali do rúk sekery,
Rozbehli sa proti stromu,
že olúpu z neho kôru,
Ale to sa prerátali,
lebo stromček silný je,
Konárom im jednu šľahol,
a ležali v záhone,
Čo sa to tu zrazu sunie ,
malým krokom pomaly,
To sa rytier chystá k boju,
že pár stromov upraví,
Ale to už žabka milá,
radšej ušla do hory,
Aby ona v klude v tichu,
prečkala tie potvory,
A kto vyhral veľkú bytku,
to je žabke malej jedno,
Ona si tam pri korýtku,
vychutnala zdravé jedlo.
