DeletedUser6557
Guest
„Neskáč do tej vody.... môže sa niečo prihodiť...“, kričala z brehu Elfie.
„Ty máš vždy strach, že sa niečo udeje... Elfie,--- uvoľni sa, konečne máme pekné počasie a kooooopec času...“, zakričal jej z vody Elfino.
Elfino a Elfie boli súrodenci. Už druhý deň trávili svoj čas na brehu čarovného jazera uprostred tajomného lesa Wood, kde bolo zakázané všetko, okrem zbierania diamantových úlomkov. Tie sa vyskytovali iba v tomto jazere, a elfovia ich potrebovali na svoje kúzelné šípy. Počasie bolo nádherné a kam oko dovidelo, nikde nikoho. Bolo práve obdobie Ariwen /prázdnin/, elfovia celý čas nemusia robiť nič iné - len sa zabávať.
Elfie bola mladá, trošku bojazlivá elfka, ktorá nahrádzala Elfinovi čiastočne i mamu. Tá tragicky zahynula pri obrane ich mesta Elvidor. Elfino bol klasický elfský nezbedník, s blonďatou šticou a neuhasinajúcou túžbou po akomkoľvek dobrodružstve.
„Poď už von!!! Vieš, že v jazere je zakázané sa kúpať, nieto ešte aj skákať!!! Pôjdeme natrhať erwiny.... Už i tak mám hlad...“ , prosíkala Elfie z brehu.
Ale Elfino nevidel, nepočul... Práve stál na rubínovej skale, odkiaľ sa chystal práve skočiť do fialovej hladiny jazera. Raz, dvaaa, ---- čľup!!!
Voda vystrekla vysoko a Elfie stŕpla strachom. Ubehla minúta, dve, tri... Elfino nikde! Elfie zúfalo zakričala jeho meno a rozbehla sa k jazeru, skočila do vody, ponorila svetlú hlávku pod hladinu a zavrela oči. Keď elf zavrie pod vodou oči, počuje vibrácie a zosilní svoju telepatiu. Myšlienkou hľadala Elfina, vysielala mu signály, ale svet pod hladinou zostal nemý...
Otvorila oči a - tu ho zbadala. Vlastne zbadala ho v náručí kohosi. Ten ktosi mal celé telo pokryté zeleným machom, s tisícimi modrými vrkočmi okolo čohosi, čo vyzeralo ako hlava a s očami fialovými ako diamantové úlomky na dne jazera.
„Som ochranca Diamod, jazera úlomkov, dávaj na svojho brata nabudúce lepší pozor!!!! Ak zostane pridlho pod hladinou, sám sa premení na úlomok....“ , vyčítavo jej pozrel do očí, keď Elfina položil do modrej trávy na brehu.
„Ďakujem, budem...“, ticho odvetila Elfie a pritisla si bratovu hlavu k hrudi.
Ten sa len usmieval od ucha k uchu: „Vidíš, Elfie... To sú tie správne Ariwen!!!...
)“
„Ty máš vždy strach, že sa niečo udeje... Elfie,--- uvoľni sa, konečne máme pekné počasie a kooooopec času...“, zakričal jej z vody Elfino.
Elfino a Elfie boli súrodenci. Už druhý deň trávili svoj čas na brehu čarovného jazera uprostred tajomného lesa Wood, kde bolo zakázané všetko, okrem zbierania diamantových úlomkov. Tie sa vyskytovali iba v tomto jazere, a elfovia ich potrebovali na svoje kúzelné šípy. Počasie bolo nádherné a kam oko dovidelo, nikde nikoho. Bolo práve obdobie Ariwen /prázdnin/, elfovia celý čas nemusia robiť nič iné - len sa zabávať.
Elfie bola mladá, trošku bojazlivá elfka, ktorá nahrádzala Elfinovi čiastočne i mamu. Tá tragicky zahynula pri obrane ich mesta Elvidor. Elfino bol klasický elfský nezbedník, s blonďatou šticou a neuhasinajúcou túžbou po akomkoľvek dobrodružstve.
„Poď už von!!! Vieš, že v jazere je zakázané sa kúpať, nieto ešte aj skákať!!! Pôjdeme natrhať erwiny.... Už i tak mám hlad...“ , prosíkala Elfie z brehu.
Ale Elfino nevidel, nepočul... Práve stál na rubínovej skale, odkiaľ sa chystal práve skočiť do fialovej hladiny jazera. Raz, dvaaa, ---- čľup!!!
Voda vystrekla vysoko a Elfie stŕpla strachom. Ubehla minúta, dve, tri... Elfino nikde! Elfie zúfalo zakričala jeho meno a rozbehla sa k jazeru, skočila do vody, ponorila svetlú hlávku pod hladinu a zavrela oči. Keď elf zavrie pod vodou oči, počuje vibrácie a zosilní svoju telepatiu. Myšlienkou hľadala Elfina, vysielala mu signály, ale svet pod hladinou zostal nemý...
Otvorila oči a - tu ho zbadala. Vlastne zbadala ho v náručí kohosi. Ten ktosi mal celé telo pokryté zeleným machom, s tisícimi modrými vrkočmi okolo čohosi, čo vyzeralo ako hlava a s očami fialovými ako diamantové úlomky na dne jazera.
„Som ochranca Diamod, jazera úlomkov, dávaj na svojho brata nabudúce lepší pozor!!!! Ak zostane pridlho pod hladinou, sám sa premení na úlomok....“ , vyčítavo jej pozrel do očí, keď Elfina položil do modrej trávy na brehu.
„Ďakujem, budem...“, ticho odvetila Elfie a pritisla si bratovu hlavu k hrudi.
Ten sa len usmieval od ucha k uchu: „Vidíš, Elfie... To sú tie správne Ariwen!!!...
)“