• Ahoj návštěvníku! Jsi tu nový?
    Na fóru si nejprve musíš založit účet, aby ses mohl zapojovat do různých diskuzí nebo vytvářet svá vlastní témata. Registraci, která ti zabere jenom pár sekund, provedeš ZDE!

Vzpomínka Flavici

DeletedUser112

Guest
Na počiatku bolo svetlo. Z jeho žiary vzišla hmota a naše telá. Za zvuku jeho lúčov, dopadajúcich na štíhle listy tráv a stromov, vznikol náš jazyk. A tak sa zrodil prvý quessir, elf, a s ním aj zvyšok našej rasy.
Bol som prvý. Slnko ma šteklilo na tvári a mysľou mi prelietali slová a vedomosti, vône a pachy. Uši mi hladila tráva a jej šuchotavé rozhovory s prastarými dubmi. Kde to som? Ako som sa sem dostal? Vstal som a zmätene sa rozhliadal. Všetky tie...veci okolo mňa boli nové! Nikdy som ich nevidel a predsa som ich vedel pomenovať. Bolo to ako dýchanie, úplne prirodzené a automatické. Tamto bol jeleň, modrá diaľava nad mojou hlavou nebo s oblakmi, pod nohami som mal zem a to sivé ušaté, čo sa mihlo trávou, bola myšia rodinka.
Elvenar! Elvenar! zahučalo vo mne odrazu. Vyľakane som sa mykol a obzeral po lúke. Na samom okraji lesa stál obrovský dub. Zvedavo som k nemu pribehol a dotkol sa ho. Akosi som vedel, že je to správne.
Elvenar! riekol hlas opäť a celý strom zašumel náhlym poryvom vetra.
"El...el -ve - n...nar..." zopakoval som nešikovne. Strom opäť zašuchotal lístím.
"Ty si Elvenar?" opýtal som sa ho.
Dub zaprašťal a odrazu vetrom zaznel celý svet. Krik lesa mi doľahol do uší ako mocná vlna a ja som preľaknuto skríkol a chytil sa za hlavu. To oni boli Elvenar! Celý svet bol Elvenar!
Si náš! Ty a tí po tebe, tvoj ľud. Zo svetla stvorený... ži s nami a stráž nás! spieval les a jeho nadpozemská melódia mi zaplavovala telo radosťou a silou.
Všetko, čo potrebuješ ti dáme!
A tak začali vznikať Dubiny. Les ma učil, ako si mám vyspievať dom a s úžasom som pozoroval na lesnú mágiu, ktorá splietala konáre stromov dokopy a vytvárala mi tak domov. Veľký dub do mňa vlieval stále nové a nové poznatky. Spieval som, formoval, pretváral. A svetlo mi prinieslo na svojich lúčoch raz ženu, raz muža a my sme postupne začali zapĺňať lúku. Spolu sme si vyspievali dielne a ďalšie obytné budovy. Stromy sa otriasali a obdarovávali nás drevom, z ktorého sme sa naučili vytvárať dosky. Naučili nás zariekavať lesných duchov, vďaka ktorým sa na nás usmievalo slnko.
Naše poslanie ochrancov lesa sa začalo napĺňať, len čo v nás vznikla potreba vyspievať kasárne a zbrojnice. Tiene boli plné zlých síl, ktoré zaplavovali lesy a ničili tak Elvenar. My sme ho mali chrániť. Snko zapadlo, deň sa skončil. Strom zaševelil: je to dobré. A tak sa začala éra elfov v Dubinách.
Hovorí sa, že v Elvenare je takých ako sme my viac. Elvenar je veľký a plný tajov. Jeho sparné tiene určite skrývajú viac obyvateľov, ale ja som sa zatiaľ s nikým okrem nás, z Dubín, nestretol. No, kto vie, čo prinesie zajtrajší deň?
 

DeletedUser34

Guest
krásne no chcelo by to pokračovanie nádherné . ...
s1479.gif
 

DeletedUser34

Guest
nie ja nepíšem a hodnotenie hráčmi my nepríde fér
ale ani nemám na to talent tak že
jedine hodnotiť budem
čo sa mi páči
:)) ale toto je naozaj skvele
 
Nahoru